Zmluva o výkone funkcie.

Tento článok sa zaoberá podrobnejším priblížením právnych vzťahov vznikajúcich pri výkone funkcie konateľa a spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a s tým súvisiacimi otázkami. Zameriava sa najmä na výhody a význam zmluvy o výkone funkcie v porovnaní s mandátnou zmluvou a s tým súvisiacou optimalizáciou odvodového zaťaženia spoločníkov a konateľov s.r.o. 

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti v zmysle prvej vety § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konateľ ako aj spoločník s.r.o. môžu svoju funkciu vykonávať buď na základe zmluvy o výkone funkcie (niekedy sa ľudovo nazýva aj manažérska zmluva), alebo na základe mandátnej zmluvy (podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka). Mandátna zmluva sa aplikuje automaticky, ak zmluva o výkone funkcie nebola uzavretá, alebo bola uzavretá, no vyplýva z nej také určenie práv a povinností, že aj napriek tomu sa bude primerane spravovať ustanoveniami o mandátnej zmluve.

Zmluva o výkone funkcie je osobitným typom zmluvy uzatvorenej podľa § 66 ods. 6. Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu a schválenie zo strany valného zhromaždenia (ak má spoločnosť jediného spoločníka, vyžaduje sa schválenie tejto zmluvy jediným spoločníkom pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia). Nesplnenie týchto požiadaviek má za následok neplatnosť zmluvy o výkone funkcie.

Ak konateľ alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa vždy primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, s prihliadnutím na skutočnosť, že mandátna zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť a účinnosť písomnú formu. Zákonné ustanovenie neurčuje a ani nenariaďuje, aby na výkon funkcie konateľa a spoločníka s.r.o. bola zmluva o výkone funkcie povinne uzatvorená. Je na dohode zmluvných strán, či uzatvoria písomnú zmluvu o výkone funkcie, písomnú mandátnu zmluvu, alebo ústnu mandátnu zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že ani jedna z týchto zmlúv, resp. ani jeden z týchto režimov nezakladá pracovný pomer konateľa alebo spoločníka voči spoločnosti.

Pracovnoprávny vzťah konateľa a spoločníka s.r.o.

Výkon funkcie konateľa a ani spoločníka nemá znaky závislej práce typické pre výkon práce v pracovnom pomere. Konateľ spoločnosti, príp. jej iný orgán, alebo spoločník môžu v rámci svojej funkcie zariaďovať len tie záležitostí spoločnosti, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie. Teda spoločník môže riadiť a kontrolovať spoločnosť a konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ako aj podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti, teda má pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti. Nie je podstatné, či konateľ je zároveň spoločníkom, alebo ide o osobu bez podielu na majetku spoločnosti. Vzťah medzi spoločnosťou a jej spoločníkom, či konateľom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti vždy považuje za obchodnoprávny vzťah. Nejedná sa o pracovnoprávny vzťah na základe Zákonníka práce. Avšak konateľ, resp. spoločník sa môže rozhodnúť, že bude popri tomto obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou zároveň v pracovnom pomere so spoločnosťou (napr. konateľ spoločnosti bude popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu generálneho riaditeľa, administratívneho pracovníka, vodiča, či inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti). V takom prípade bude mať popri zmluve o výkone funkcie alebo popri mandátnej zmluve uzatvorenú aj pracovnú zmluvu, príp. môže so spoločnosťou uzatvoriť aj inú pracovnoprávnu zmluvu (napr. dohodu o vykonaní práce, alebo dohodu o pracovnej činnosti).

Medzi podnikateľmi býva veľmi obľúbená zmluva o výkone funkcie, podľa ktorej konateľ, resp. spoločník nebude odmeňovaný za výkon svojej funkcie (pod pojmom „odmena“ sa nemá na mysli „podiel na zisku“, čiže dividenda). Takáto zmluva sa zvykne často kombinovať s pracovným pomerom konateľa, resp. spoločníka, ktorý poberá od spoločnosti mzdu ako každý iný zamestnanec a zároveň má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, ktorá mu síce priznáva určité benefity, no odmena za výkon funkcie priamo dohodnutá nie je. Týmto spôsobom za neho spoločnosť platí odvody len zo zamestnania, ale z titulu funkcie konateľa, alebo spoločníka odvody neplatí.

Zmluva o výkone funkcie vs. mandátna zmluva.

Pri otázke, či je vhodnejšie upraviť vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, resp. spoločníkom mandátnou zmluvou, alebo zmluvou o výkone funkcie, prikláňam sa k názoru, že vždy je vhodnejšie uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone funkcie.

Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť nie len z dôvodu, že v nej, na rozdiel od mandátnej zmluvy, nemusí byť definovaná odmena (odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne), ale aj z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok. Od ustanovení mandátnej zmluvy sa môžu odchýliť a koncipovať ju iným spôsobom. Zmluva o výkone funkcie môže práva a povinnosti konateľa upraviť omnoho podrobnejšie a dôslednejšie, ako je to v prípade mandátnej zmluvy. Hoci obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie (určuje len náležitosti formálne, keď pre platnosť zmluvy o výkone funkcie vyžaduje písomnú formu a schválenie zmluvy valným zhromaždením) zmluva by mala obsahovať predovšetkým určenie zmluvných strán, stanovenie rozsahu práv a povinností, ktoré má konateľ alebo spoločník pri výkone svojej funkcie, výšku a spôsob určenia odmeny (príp. dojednanie o bezodplatnosti), zákaz konkurencie, ukončenie funkcie (najmä odvolanie a odstúpenie z funkcie), o tzv. odchodnom a pod. Do zmluvy možno zakotviť aj rôzne benefity, ktoré chce spoločnosť konateľovi, resp. spoločníkovi ponúknuť (napr. služobné motorové vozidlo, mobilný telefón, zdravotná starostlivosť, preplácanie služobných obedov, rekondičných pobytov a mnohé ďalšie).

Tu pozor: V prípade nepeňažného plnenia, ktoré je v zmysle § 5 Zákona o dani z príjmov považované za príjem zo závislej činnosti a nepatrí do kategórie príjmu, ktorý je oslobodený od dane, alebo ktorý nie je predmetom dane, je takéto nepeňažné plnenie považované za príjem, ktorý je potrebné zdaniť a ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Na rozdiel od zmluvy o výkone funkcie výhodou mandátnej zmluvy, je že pre jej platné uzavretie stačí, aby sa účastníci dohodli, a to aj ústne, na jej podstatných obsahových náležitostiach, ktorými sú identifikácia zmluvných strán, vymedzenie záležitosti, ktoré má konateľ alebo spoločník v mene spoločnosti vykonávať a výška jeho odmeny (teda pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť; musí byť v zmluve dohodnutá). Avšak, ak sa spoločnosť rozhodne uzatvoriť so svojim spoločníkom alebo konateľom mandátnu zmluvu, hoci zákon pre jej platné uzavretie nevyžaduje písomnú formu, aj napriek tomu sa odporúča uzatvoriť písomnú zmluvu, ktorá slúži ako dôkaz v prípade rozporu o obsahových náležitostiach tejto zmluvy. Okrem toho v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na ústnej forme mandátnej zmluvy, je výhodné, ak podmienky takejto zmluvy (najmä výšku odmeny a spôsob odmeňovania) potvrdí aj valné zhromaždenie vo svojom rozhodnutí. V takom prípade majú obe zmluvné strany dôkaz o úprave vzájomných práv a povinností a vyhnú sa tak problémom s dokazovaním v prípade súdneho sporu.

Tip 1: Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť najmä vtedy, ak spoločnosť nemá v pláne vyplácať konateľovi alebo spoločníkovi nejakú odmenu za výkon jeho funkcie. Mandátna zmluva je postavená na princípe odmeňovania mandatára (konateľa, resp. spoločníka). Odmena je jednou z jej podstatných obsahových náležitostí a preto ak má spoločnosť v pláne napríklad počas prvých mesiacov fungovania tento prvok vylúčiť, mandátna zmluva nie je vhodným právnym základom.

Tip 2: Pre tých, ktorí sú konateľmi alebo spoločníkmi s.r.o. a nie sú nikde zamestnaní, nie sú SZČO a nie sú ani poistencami štátu a chcú minimalizovať svoje odvodové zaťaženie, je vhodné uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu s nejakou nízkou buď pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou, napr. 65 € mesačne alebo štvrťročne (zákon dolnú ani hornú hranicu odmeny nijako nelimituje), v čoho dôsledku Vás budú stáť celkové odvody do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne menej peňazí, ako keby ste si mali platiť len povinné zdravotné poistenie vo výške 97,80 € ako samoplatcovia. Tento typ nastavenia príjmov konateľov a spoločníkov s.r.o. zákon umožňuje a využíva sa najmä v začiatkoch fungovania spoločnosti, kedy sa spoločnosť ešte len rozbieha a nedosahuje vysoké príjmy. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane by mala konateľovi alebo spoločníkovi s.r.o. s takto nízkym príjmom vyjsť v rámci bežného zdanenia nulová daň z príjmu. Ešte však musíme upozorniť, že od 01.01.2023 bol zavedený pre bežného zamestnanca a tiež konateľa, ktorý si vypláca odmenu za výkon svojej funkcie minimálny vymeriavací základ a to vo výške platného životného minima, ktoré je na rok 2024 stanovené vo výške 268,88 eur, čiže minimálny odvod, ktorý musí takýto konateľ odviesť do ZP je 40,32 eur a to bez ohľadu na to, akú vysokú odmenu konateľ poberá. Čiže, ak by jeho odmena bola napr. len 10 eur / mes., tak či tak by konateľ musel do ZP odviesť 40,32 eur. Pri vyššej odmene sa výška poistného odvodu samozrejme priamoúmerne zvyšuje, ale vždy bude tento odvod minimálne vo výške 40,32 eur. Maximálny vymeriavací základ /preddavok/ na ZP nie je určený.

Zmluva o výkone funkcie konateľa vs. zmluva o výkone funkcie spoločníka.

Zmluva o výkone funkcie sa vzťahuje na všetkých členov orgánov obchodných spoločností, teda napr. na členov štatutárneho orgánu s.r.o. (konateľov), členov dozornej rady s.r.o. a taktiež na spoločníkov s.r.o.. V bežnej podnikateľskej praxi sa najčastejšie stretávame so zmluvou o výkone funkcie konateľa, avšak zmluva o výkone funkcie nie je obmedzená iba na vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, ale týka sa aj jednotlivého spoločníka s.r.o. a to aj takého, ktorý je štatutárnym orgánom (konateľom) spoločnosti. Spoločník má v spoločnosti rozhodujúce postavenie. Môže sa sám podieľať na podnikateľskej činnosti spoločnosti, alebo môže túto činnosť ovplyvňovať iba svojimi rozhodnutiami. Je však potrebné poznamenať, že s týmto postavením je spojená aj určitá zodpovednosť. Spoločník má vo všeobecnosti iné práva a povinnosti ako konateľ s.r.o.. Konateľom s.r.o. môže byť len fyzická osoba. Na rozdiel od toho spoločníkom môže byť fyzická, ako aj iná právnická osoba. Konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ale má pritom pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti, teda podieľa sa na obchodnom vedení spoločnosti. Spoločník zas môže riadiť a kontrolovať spoločnosť, pričom tieto práva vykonáva na valnom zhromaždení, v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve/zakladateľskej listine, prípadne v stanovách.

V prípade zmluvy o výkone funkcie je teda potrebné odlišovať, či túto zmluvu spoločnosť uzatvára s konateľom alebo so spoločníkom s.r.o., pretože od toho sa bude odvíjať aj obsah zmluvy.

Odvodové povinnosti vs. nárok na odmenu.

V praxi sa možno často stretnúť so situáciou, v ktorej funkciu konateľa s.r.o. a aj spoločníka s.r.o. vykonáva tá istá osoba, pričom funkciu konateľa a aj funkciu spoločníka s.r.o. vykonáva bez nároku na odmenu. Takýto konateľ a takýto spoločník nemá z titulu svojej funkcie povinnosť odvádzať poistné na sociálne poistenie, a v niektorých prípadoch ani na zdravotné poistenie (ak konateľ alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nie je popri tom nikde zamestnaný a nie je ani SZČO, alebo poistencom štátu, na účely povinného zdravotného poistenia sa musí stať samoplatiteľom, čo v praxi znamená to isté ako dobrovoľne nezamestnaná osoba). Ak by táto osoba nemala so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom s.r.o. ako aj na vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom s.r.o. by sa primerane uplatnili ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Preto ak je spoločník zároveň konateľom spoločnosti a nemá záujem, aby sa jeho vzťah so spoločnosťou spravoval ustanoveniami o mandátnej zmluve (ktorá je zo zákona odplatná), je vhodné, aby uzatvoril zvlášť zmluvu o výkone funkcie spoločníka a zvlášť zmluvu o výkone funkcie konateľa s.r.o., ktoré musia byť schválené valným zhromaždením.

Môže nastať aj taká situácia, že spoločník s.r.o., ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, bude ako spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, ale ako konateľ bude za výkon svojej funkcie poberať odmenu v nejakej určenej výške. V takom prípade by mal ako spoločník uzatvoriť so spoločnosťou písomnú zmluvu o výkone funkcie, v ktorej bude zakotvené, že výkon funkcie spoločníka je bezodplatný a ako konateľ by mal uzatvoriť ďalšiu zmluvu, v ktorej bude dohodnutá výška odmeny za výkon funkcie konateľa (keďže ako konateľ bude poberať odmenu, môže si vybrať, či uzatvorí odplatnú písomnú zmluvu o výkone funkcie, alebo mandátnu zmluvu, ktorá môže byť písomná, ale aj ústna).

Pre doplnenie: Zákon nestanovuje žiadnu sankciu, ak konateľ a/alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nemá pritom uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu (ide vtedy o prípad, keď sa na takýto vzťah primerane aplikuje ústna mandátna zmluva). Avšak aj napriek tomu, že zákon sankciu nestanovuje, pri absencii písomnej zmluvy je odplatnosť patrná a preto je vhodné, aby mal konateľ a/alebo spoločník s.r.o., ktorý chce vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, v ktorej bude bezodplatnosť výslovne zakotvená. Zmluva o výkone funkcie bude mať význam v prípade preukázania skutočnosti, že žiadny nárok na odmenu nevznikol (a teda nevznikla ani prihlasovacia a odvodová povinnosť do sociálnej poisťovne a príp. ani do zdravotnej poisťovne).

Pre bližšie porovnanie odvodového zaťaženia si pozrite túto tabuľku. Tabuľka odvodového zaťaženia od 1.1.2024 aj s praktickými príkladmi. Dozviete sa, aké odvody do sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne a aj dane, platí konateľ a spoločník s.r.o., ale aj zamestnanec, či SZČO od 01.01.2024.

Zmluva o výkone funkcie sa radí medzi dokumenty, ktoré nie sú bežne dostupné, preto aby som Vám uľahčila jej vypracovanie, môžete si ju objednať kliknutím na zelené tlačítko – Objednať vzor zmluvy o výkone funkcie.